Energeticky úsporné domy
Nízkoenergetický dom spotrebuje menej energie ako bežný dom, pasívne domy potom úplné minimum a takzvané zero-energy stavby by teoreticky nemali potrebovať energiu žiadnu.
Tieto domy využívajú pasívne zdroje energie, ako sú žiarovky, počítače, televíziu i ľudské teplo. Napr.: jeden dospelý človek “vykuruje” interiér výkonom cca. 200 wattov, a keď ste v domácnosti štyria, alebo ešte lepšie v škole, kde je v jednej triede dvadsať detí, už je to poznať.
Ďalej sa v tepelných výmenníkoch so spätným získavaním tepla teplo z vydýchaného (znečisteného) vzduchu odovzdáva čerstvému studenému vzduchu. Takže sa dá pri 20° C v interiéri a 0° C vonkajšieho prostredia čerstvý vzduch ohriať až na 17 – 18° C. Za kúrenie, pretože v mrazoch sa trochu prikurovať predsa len musí, tak ročne miniete namiesto ticícšesťsto napríklad len dvesto eur.
U nás nie sú pasívne domy ešte tak rozšírené, ich výstavba sa počíta len v jednotkách percent. Naproti tomu v Nemecku či v Rakúsku sú podstatne ďalej, tam sa už stavia zhruba desať percent takých domov.
Alfou a omegou je meranie. Tu sa uplatnia čidlá kvality vzduchu. Čidlá dovoľujú ľahko a lacno trvalo merať kvalitu vnútorného vzduchu napr. pomocou sledovania koncentrácie CO2 vo vzduchu a na základe získaných hodnôt potom riadiť ventilačné systémy tak, aby bola zaistená dobrá kvalita vzduchu a súčasne bola minimalizovaná energetická náročnosť. Takéto systémy sú obzvlášť užitočné pre priestory s premenlivým počtom ľudí. Výkon ventilácie sa potom priebežne mení v závislosti od počtu ľudí, ktorí sa nachádzajú vo vetranom priestore. Vysoká koncentrácia oxidu uhličitého indukuje vydýchaný vzduch, ktorý potom spôsobuje únavu, ospalosť, znižuje koncentráciu atď. Tým pádom dramaticky klesá produktivita práce v takomto priestore.
Chcete dostávať pravidelne emaily zo sveta čidiel kvality vzduchu a vzduchotechniky?
